Miera schématizácie a zjednodušenia detailov je v prípade michalovskej kaplnky viditeľná, napriek tomu sila vzoru sa prejavuje v preberaní celkového konceptu fasád. Na juhovýchodnej osi priečelia dominuje vstupný ústupkovitý prevýšený portál, ukončený vimperkom s krížovou kyticou a motívom rozety. V tympanóne vimperku nechýba sztárayovský kamenný erb s vročením 1893, plniaci funkciu znaku – ikony. Architektúra kaplnky tak nielen svojou stredovekou formou, ale aj detailom napĺňa ideu kultu predkov. Celé teleso portálu je osadené do niky – podobne ako v Košiciach, lemovanej vysokým lomeným oblúkom, na ktorý osovo dosadá teleso dvojpodlažnej veže, ukončenej sedlovou strieškou. Vysoké neogotické okná s trojdelením s motívom troj a štvorlístkovej kružby umiestnené medzi piliermi, lemujúcimi celú stavbu, nesú znaky štylizácie a zjednodušovania stredovekých tvarov.
Aj tu, tak ako aj pri návrhu ďalších detailov, architekt Fröde zúročil precíznu naštudovanosť gotických tvaroslovných prvkov. Táto znalosť mu umožnila prejsť cestu transformácie stredovekých vzorov, ich zjednodušovania a štylizácie, ktorej výsledkom bola impozantná neogotická architektúra Sztárayovskej kaplnky na Hrádku. Nielen samotná architektúra rodinnej hrobky, ale aj jej situovanie – výber lokality na návrší – nad mestom, o ktorého rozvoj sa významnou mierou zaslúžil aj šľachtický rod Sztárayovcov, z nej urobili dominantu širokého okolia.
Zaujímavý je aj ten fakt, že keď dostavali kaplnku na Hrádku (1898), Kaplnka sv. Michala v Košiciach stála ešte v svojej neregotizovanej podobe (t. j. so všetkými prístavbami) až do roku 1903. Až v rámci druhej etapy obnovy odstránili v jej severnej časti Szátmáryovskú kaplnku a sekundárne pristavanú južnú sakristiu, čím bola kaplnka v zmysle puristických tendencií očistená od neskorších prístavieb a uplatnil sa jej pôvodný stredoveký koncept jednolodia s polygonálnym päťdielnym uzáverom a dvoma obdĺžnikovými poliami krížovej rebrovej klenby. Z tohoto pohľadu kaplnka na Hrádku časovo predstihla svoj vzor.
Kaplnka sv. Michala v Košiciach sa stala predlohou aj pre neogotický Kostol sv. Štefana kráľa v Mokranciach. Postavili ho na mieste pôvodného gotického kostola v roku 1907. Keďže architekta tejto stavby nepoznáme, môžeme iba predpokladať, že mal blízko k okruhu košických reštaurátorov. S predlohou však narábal veľmi voľne.
Kým návrh Sztárayovskej kaplnky vychádzal presne z pôdorysného a hmotového konceptu košickej kaplnky, kostol v Mokranciach navrhli ako jednoloďový so štyrmi klenbovými poliami, ktorý ešte uzatvára predĺžené presbytérium. Architekt tu pravdepodobne zohľadnil potrebu väčších priestorových nárokov vzhľadom na to, že kostol mal plniť funkciu farského kostola.
