Hlavným stavbyvedúcim regotizačných prác na Dóme sv. Alžbety sa stal po náhlej smrti architekta Józsefa Webera na návrh samotného profesora Friedricha von Schmidta. Práve v rámci prác na tejto stavbe zbieral skúsenosti pre svoje ďalšie pôsobenie. Stala sa ním aj architektova účasť na obnove Kaplnky sv. Michala v Košiciach.

Počiatky prvej etapy obnovy košickej kaplnky siahajú do 60. rokov 19. storočia, keď sa o túto stavbu začal zaujímať aj profesor viedenskej techniky, známy reštaurátor Friedrich von Schmidt (1825 – 1891). Pod Frödeho vedením sa v roku 1885 aj na základe profesorových odporúčaní uskutočnili zabezpečovacie práce – vymenili časti klenieb, svorníky, ako aj staticky zabezpečili konštrukciu telesa veže so zvonom. Interiér zabielili vápenným náterom, fresky očistili a ošetrili proti olupovaniu. Pôvodnú tehlovú dlažbu vymenili za kamennú z dómu. Vnútorné zariadenie zväčša iba opravili, resp. odstránili barokový oltár a nahradili ho oltárom z Dómu sv. Alžbety. Radikálnu regotizáciu kaplnky priniesla až prestavba podľa plánov a pod vedením architekta Otta Sztehló (1851 – 1923) v rokoch 1903 – 1904, ktorý už predtým ako mladý architekt pracoval na obnove košického dómu pod Frödeho vedením.

Uvedený prehľad prác F. W. Frödeho nenecháva nikoho na pochybách, že architekt disponoval značnými skúsenosťami a odbornými vedomosťami, ktoré zúročil aj pri návrhu Kaplnky Sztárayovcov v Michalovciach. Koncept jej celku i detailov dáva tušiť, že jej tvorca mal dokonale naštudované gotické tvaroslovie, klenbové konštrukcie, či stredoveké stavebné materiály a techniky.