Môžeme iba predpokladať, že významné postavenie na biskupskom úrade v Košiciach prinieslo grófovi Antonovi Sztárayovi aj kontakty s architektmi – reštaurátormi, ktorí sa podieľali na obnove dómu i Kaplnky sv. Michala. Tu sa gróf pravdepodobne zoznámil aj s architektom F. W. Frödem.
Fenomén regotizácie sa neprejavil len na neogotickej architektúre kaplnky Sztárayovcov. Spomienkou na éru obnovy košických pamiatok sa stali aj chrliče – originály sňaté z Dómu sv. Alžbety a umiestnené v záhrade pred vstupom do sztárayovského kaštieľa v Michalovciach. Dva z nich zabudovali dokonca priamo v jednej z jeho miestností. Grófovi ich odpredal pravdepodobne sám architekt Fröde. Traduje sa tiež, že časť pôvodne parapetnej kružby z dómu použili ako ohradu pred vstupom do kostola v blízkosti kaštieľa. Nebol to jav ojedinelý – odpredajom stavebného materiálu z búracích prác na dóme v období, keď boli poškodené či zvetrané originály vymieňané za kópie, poverili práve Frödeho a získané financie použili pri obnove dómu.
Nemožno pochybovať o tom, že sa architekt michalovskej kaplnky Sztárayovcov inšpiroval stredovekou predlohou – kaplnkou sv. Michala v Košiciach. Podobné črty tak v pôdorysnej skladbe, hmote a aj osnovaní tvaroslovných prvkov sú čitateľné pri komparácii oboch kaplniek. Koncept jednolodia s polygonálnym päťdielnym uzáverom a dvoma obdĺžnikovými poliami krížovej klenby zopakoval architekt Fröde aj pri návrhu michalovskej rodinnej hrobky. Obe kaplnky sú dvojpodlažné, zatiaľ čo košická mala prístup do podzemného priestoru – ossária z exteriéru, v michalovskej architekt umiestnil priestor krypty pod svätyňu a sprístupnil ho interiérovým schodiskom. Samotná krypta tvorí polopodzemný priestor, čomu zodpovedá pomerne vysoký sokel, na ktorom je umiestnené celé teleso stavby. Krížové klenby v michalovskej kaplnke na rozdiel od gotického vzoru v Košiciach majú zjednodušenú profiláciu rebier, ktoré dosadajú priamo na prípory, vynecháva sa medzičlánok – baldachýn s konzolou pre plastiku.
Z hľadiska dispozície je zaujímavé umiestnenie točitého kruhového schodiska do krovu a veže. V oboch prípadoch je umiestnené v nároží – v mieste prvého oporného piliera severného priečelia. Rozdielna je hmota schodiska v exteriéri – v michalovskej kaplnke polygonálna, ukončená kupolkou, v Košiciach kruhová s vežičkou v tvare kužeľa, bohato zdobenou krabmi a krížovou kyticou vo vrchole.
