V rámci Slovenskej republiky, hlavne po územnej reforme z roku 1996 sa buduje nová tradícia Michaloviec (najväčšie zemplínske mesto) ako centra dolného Zemplína a Humenného (druhé najväčšie zemplínske mesto) ako centra horného Zemplína. Michalovce svojou polohou i rozlohou majú zároveň ambíciu byť srdcom celého slovenského Zemplína. Len na pripomenutie, takéto rozdelenie nepostihlo len Zemplín ale aj ďalšie regióny v rámci Košického a Prešovského samosprávneho kraja.

 V súčasnosti sa na mnohých propagačných materiáloch stretávame z erbom Zemplínskej stolice, župy. Jeho rôzne novodobé podoby nie sú využívane vždy správne, preto si tento historický erb pripomenieme. Najstarší doteraz známy dokument o stoličnom erbe pochádza zo 16. storočia. Je potrebné upozorniť, že pôvodné vyobrazenie erbu sa postupne dotváralo. V roku 1837 panovník Ferdinand V. Habsburský vydal stoličnému predstavenstvu armáles, kde je erb celý znázornený. Práve táto heraldická podoba erbu je dodnes s obľubou, často aj nesprávne, využívaná. V štíte erbu z roku 1837 sú zobrazené štyri zemplínske rieky – Topľa, Ondava, Bodrog, Tisa; tri ryby; kytička z troch žaluďov a klasov; dvaja anjeli držiaci striebornú korunu, ktorú zdobí strapec hrozna s dvoma listami. Prevažujúcimi farbami na štíte erbu sú modrá, červená, strieborná a zlatá.

Martin Molnár

Ján Adam