V historickom Zemplíne funkciu administratívneho centra plnili v stredoveku hrad Zemplín a popri ňom aj mestečko Sárospatak. Po premene komitátu na stolicu sa sídlo prenieslo z hradu Zemplín do mestečka Zemplín. Tu sa konali snemy Zemplínskej stolice až do polovice 18. storočia. Od roku 1748 sa novým sídlom stolice stalo mestečko Sátoraljaújhely, kde sa nachádzal honosný stoličný, neskôr župný dom (dnes sídlo župného archívu). Sátoraljaújhely zostal sídlom aj po vzniku Zemplínskej župy.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 sa postupne vytvárala južná hranica medzi Československom (Slovenskom) a Maďarskom. Župný úrad formujúcej sa československej Zemplínskej župy sídlil koncom roka 1918 v Sátoraljaújhelyi ale stadiaľ sa po niekoľkých týždňom presťahoval do Trebišova. Určením južnej slovenskej hranice došlo k ďalšej zaujímavej situácii. Pôvodné župné mesto Sátoraljaujhely sa rozdelilo do dvoch častí. Väčšia zostala v Maďarsku a oveľa menšia pripadla Československu. Slovenská časť pôvodného župného mesta dostala úradný názov Slovenské Nové Mesto.

V lete 1919 sa československý zemplínsky župný úrad presťahoval z Trebišova do Michaloviec, ktoré sa tak stali úradným sídlom župy až do konca roku 1922 (budovu zemplínskeho župného úradu v súčasnosti poznáme pod názvom reštaurácia „Tatra" na autobusovej stanici). Z Michaloviec ju postupne riadili traja župani (Milutin Križko, Gašpar Ďurčanský a Michal Slávik). Posledný poverený československý zemplínsky župan Ján Ruman úradoval z Košíc.