Bývala uhorská Zemplínska stolica neskôr župa sa rozprestierala na území dnešného Maďarska a Slovenska. Časť župy nachádzajúcu sa v súčasnosti na Slovenskom území zvykli jeho obyvatelia v minulosti označovať ako Horný Zemplín – po maďarsky Felső Zemplén. Pod týmto názvom vychádzali od roku 1896 aj prvé michalovské noviny. Pod Dolným Zemplínom (po maďarsky Alsó Zemplén) sa do roku 1918 chápala tá časť uhorského Zemplína, ktorá sa nachádzala najmä na dnešnom maďarskom území.

Zemplín ako slovenský región v súčasnom ponímaní (ďalej aj slovenský Zemplín – máme na mysli územný a nie etnický aspekt) sa sformoval až po roku 1918. V rámci novej Československej republiky vytvorili novú Zemplínsku župu. Tá vznikla zlúčením slovenských častí bývalých uhorských žúp Zemplínskej a Užskej (jej západná časť - Sobrance a Veľké Kapušany s okolím, východná časť – územie od Užhorodu na východ, bola súčasťou Podkarpatskej Rusi). Spomínaná administratívno-územná jednotka oficiálne zanikla koncom roku 1922. Relatívne krátke obdobie niekoľkých rokov stačilo na to, aby sa medzi obyvateľstvom zmenilo vnímanie Zemplína v nových československých pomeroch. Od tohto obdobia sa k našim zemplínskym mestským lokalitám počítajú dnešné mestá Čierna nad Tisou, Humenné, Kráľovský Chlmec, Michalovce, Medzilaborce, Sečovce, Snina, Strážske, Stropkov, Vranov nad Topľou, Trebišov a z bývalej Užskej župy Sobrance a Veľké Kapušany.