V článku nemáme priestor podrobne sa venovať zložitému vývoju historického Zemplína ako územnosprávnej jednotky Uhorska (Zemplínsky komitát, Zemplínska stolica) či administratívno-územnej jednotky štátnej správy v Uhorsku (Zemplínska župa). Pripomenieme len základné a určujúce momenty súvisiace s administratívno-územnou (re)organizáciou Zemplína.

Už v 11. storočí, pravdepodobne ešte za prvého kráľa Štefana I., vznikol Zemplínsky komitát ako jednotka územnej, hospodárskej a vojenskej správy Uhorska, ktorá nadväzovala na hradskú sústavu z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia. Už vtedy fungovalo ako centrum regionálnej správy aj hradisko v Zemplíne (okr. Trebišov), podľa ktorého bol nazvaný aj neskorší kráľovsky komitát a aj stolica a župa.

Rozsiahlymi donáciami pre šľachtu sa kráľovský komitát do konca 13. storočia pretvoril na Zemplínsku stolicu ako ustanovizeň stavovskej, šľachtickej samosprávy. Najvyšším orgánom Zemplínskej stolice bolo stoličné zhromaždenie alebo kongregácia. Po vojenskej porážke maďarskej revolúcie v roku 1849 šľachtická Zemplínska stolica zanikla a nahradil ju v podstate štátny úrad – župa. Vrcholným orgánom Zemplínskej župy bol župný výbor zložený na polovicu z občanov platiacich najvyššie dane a z volených členov. Župný snem neexistoval. V rámci širšieho trendu rôznych „revivalových" aktivít obracajúcich sa k histórii a sledujúcich oživovanie regionálneho povedomia sa objavili aj snahy o „obnovenie župného snemu Zemplínskej župy". Tu treba pripomenúť, že pokiaľ prézentizmus (prenášanie súčasného videnia sveta do minulosti a jej prispôsobovanie potrebám súčasnosti, teda akési naťahovanie minulosti na kopyto súčasnosti podľa potrieb tvorcu alebo objednávateľa takéhoto modelu) vo vzťahu k histórii je na pôde vedy neakceptovateľný, pri popularizácii to tiež nie je najšťastnejšie riešenie, presnejšie aj tu je nevhodné.