Teodor Jozef Mousson – umelec, oveľa viac vyzdvihovaný než kritizovaný – spojil na 33 rokov svoju životnú púť s Michalovcami. Po smrti dokonca získal prívlastok „maliar zemplínskeho slnka a ľudu".

Narodil sa v roku 1887 v maďarskej dedinke Hőgyész pri Pécsi (historický slovenský názov uvedeného mesta znie Päťkostolie). V rodine sa tradovalo, že ich predkovia prišli v 17. storočí z Francúzska a usadili sa ako mlynári v južnom Uhorsku.

Sen o umeleckej dráhe sa mladému Teodorovi Jozefovi splnil v roku 1906, keď začal študovať v Budapešti.

V roku 1910 sa Teodor Jozef prvýkrát oženil, jeho manželka Irena Grundová pochádzala z chorvátskeho Záhrebu (zoznámil sa s ňou počas študijnej cesty pri Balatone).

Mladomanželia sa najprv usadili neďaleko Moussonovho rodiska. Zakrátko však Teodor Jozef dostal ponuku na miesto učiteľa v michalovskej meštianskej škole, ktorú prijal, lebo sa domnieval, že Michalovce ležia niekde pri Budapešti. Keď sa dozvedel pravdu, spočiatku bol veľmi sklamaný. Svoj neskorší dlhoročný pobyt v tomto mestečku vysvetľoval jednoducho: „Keď som bol v roku 1911 vymenovaný za učiteľa kreslenia na meštiansku školu do Michaloviec, cestoval som tam vlakom s manželkou zjari, v prvom týždni po Veľkej noci, keď sa ešte pestré červené, zelené, belasé škrupiny veľkonočných vajíčok váľali na každej železničnej zastávke. Od Michalian sme stretávali na staniciach i vo vlaku ľudí v typických zemplínskych krojoch. Bolo to pre mňa úplne nové, úchvatné, ani hra so životným kaleidoskopom. Kraj balerín a šuhajov v úzkych bielych drelichových nohaviciach ma navždy spútal, tu v Zemplíne zadržal."