Na odľahlom, romantickom mieste, obklopený nádhernou prírodou, sa umelec cítil šťastný... Bývanie bolo síce útulné, no skromné. Vodu si nosili z neďalekej studne, k dispozícii mali i prírodný bazén. Elektrina tu zavedená nebola, a tak si obyvatelia vilky svietili naftovým plynom. Z vymožeností vtedajšej techniky im slúžilo len jedno baterkové rádio.
Z našetrených peňazí si umelec dal časom k vile (na jej severnej strane) pristavať ateliér, v ktorom postupne trávil viac a viac času. Často tiež vyrážal na motorke do okolitých dedín za inšpiráciou.
Keď v roku 1933 preložili do Michaloviec, na „vzdialený východ", sociálnu pracovníčku maďarského pôvodu Kláru Irmanovú, tá si našla v mestečku bývanie v podnájme. A práve u svojich domácich sa zoznámila s Teodorom Jozefom Moussonom. O rok neskôr už bola svadba.
Časom sa im narodili dve dcéry – Erika a Katka. Klára tiež manželovi pravidelne rozprávala o veľkej chudobe, s ktorou sa pri svojej práci stretávala na každom kroku.
Počas existencie vojnového slovenského štátu sa umelcovi dostalo vyššieho uznania, o čom svedčia i oslavné články v súdobých novinách. Redaktori ho dokonca nazvali „východoslovenským Úprkom".
V roku 1941 michalovská samospráva darovala vtedajšiemu prezidentovi republiky Jozefovi Tisovi dve jeho olejomaľby s rozmermi 100 x 80 cm – prvý obraz niesol názov „Trh v Michalovciach" a druhý tvorila kompozícia krajinky z okolia Michaloviec, pričom v popredí sa vynímali dve dievčatá v zemplínskych krojoch a v pozadí bolo vidieť Vihorlat a hrad Vinné.
Teodor Jozef Mousson však v roku 1942 vážne ochorel, navyše ho v tom istom čase – na základe vymysleného udania – aj zatkli (jeho manželku Kláru totiž falošne obvinili zo sprenevery jedného milióna slovenských korún a keďže išlo o veľkú sumu peňazí, zaistili oboch manželov). Väznenie umelec po zdravotnej stránke znášal veľmi zle, nechutila mu ani väzenská strava.
Keď sa v roku 1944 priblížil front, Teodor Jozef Mousson opustil (v rámci evakuácie) Michalovce a odišiel za svojím synom Viliamom do Trenčína – tu aj o dva roky neskôr zomrel a tu je tiež pochovaný (jeho želanie spočinúť na Hrádku v Michalovciach splnené nebolo).
Teodor Jozef Mousson – tento známy umelec, vystavujúci nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – sa tak svojím životom, no najmä dielom nezmazateľne zapísal do histórie Michaloviec i celého Zemplína.
Martin Molnár
Klára Papp
