Vnútornú silu nachádzal v tvorbe. Keď v roku 1927 poskytol rozhovor pre noviny Slovenský východ, okrem iného tam spomenul: „Vidieť trh alebo odpust v Michalovciach či Sečovciach je niečo, čo sa nedá opísať – iba maľovať. Som 16 rokov tuná. Bol som v tom čase dvakrát v Taliansku, ale graciózny pohyb takej Sečovčanky ani rodená Parížanka by nevedela napodobniť." Zaujímavý bol tiež názor umelca na ženskú krásu: „Krásne je to, čo je zdravé a čo je zdravé, nie je príliš chudé." Teodorovi Jozefovi sa teda páčili ženy plnoštíhle, kypiace zdravím, a práve takéto typy rád zachytával na svojich obrazoch.

Keď bol koncom roka 1927 v susedstve michalovského gréckokatolíckeho farského chrámu dokončený Roľnícky dom, v podkrovnej miestnosti zriadili umelcovi ateliér s vrchným osvetlením.

Počas svojho pobytu v Michalovciach Teodor Jozef často navštevoval i kaštieľ v neďalekom Nižnom Hrušove, kde občas prichádzali – vďaka kontaktom majiteľky – aj umelci z viacerých európskych krajín.

Moussonovo srdce však neustále hľadalo spriaznenú dušu. Jeho „vyvolenou" sa nakoniec stala učiteľka talianskeho pôvodu, s ktorou sa po krátkej známosti a bez bližšieho vzájomného spoznania zosobášil v roku 1926. Umelec ale zakrátko spoznal, že táto svadba bola omyl – mladomanželia rozličných pováh si totiž vôbec nerozumeli. Po vyše štyroch rokoch spoločného spolužitia teda nasledoval rozvod.

Koncom 20., respektíve začiatkom 30. rokov minulého storočia sa rodina Teodora Jozefa Moussona usadila vo vile na Hrádku, ktorú im prenajal Alexander Sztáray. Gróf umelca osobne poznal, pretože ten učil jeho deti v meštianskej škole. Skončilo tak obdobie provizórnych riešení a častých sťahovaní (najprv totiž bývali pri meštianskej škole na Kapitánskej ulici a odtiaľ sa potom presťahovali na Užhorodskú ulicu, kde dvakrát zmenili podnájom).