V niekoľkých pokusných výkopoch v areáli hradiska sa najmä v hornej, severnej časti, podarilo – okrem dominantného včasnostredovekého materiálu – objaviť aj niekoľko črepov z obdobia neskorej doby bronzovej. Prevažná časť získanej keramiky sa radí do obdobia 9. až 11. storočia. Sú to fragmenty bežného kuchynského riadu zhotovených už na hrnčiarskom kruhu.

Medzi získaným materiálom sa vynímal jediný železný predmet – postranné závesné kovanie vedierka trojuholníkového tvaru, ktoré predstavuje jeden z najvýchodnejšie situovaných nálezov svojho druhu v Karpatskej kotline.

Slovanské hradisko v Kusíne bolo zrejme jednoduchším typom výšinného hradiska a obyvatelia ho využívali najmä v časoch hroziaceho nebezpečenstva.

V porovnaní s hradiskom v Brekove však malo oveľa väčšiu rozlohu, čo môže, samozrejme, vyplývať z rôznych funkcií, ktoré tieto výšinné objekty v čase svojej existencie plnili.

Kusínske hradisko malo útočiskový charakter, kým brekovské plnilo najmä strážnu funkciu pri významnej obchodnej a vojenskej ceste.

Ďalšie výšinné sídlisko, respektíve hradisko v katastri obce Koňuš malo rozlohu ešte väčšiu.

S určitosťou však môžeme povedať jedno – hradisko, vybudované vo Vihorlatských vrchoch, nad obcou Kusín, nesie stopy po výraznej aktivite našich slovanských predkov.

Podrobnejšie informácie o jeho charaktere či účele by nám mohol v budúcnosti priniesť systematický archeologický výskum.

Rastislav Hreha

Zdroj: MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (ed.). Historické príbehy od Schengenskej hranice. Michalovce : Priatelia Zemplína, 2011, s. 7.