Obsah článku

 

Osídlenie z obdobia 9. a 10. storočia je na nížine východného Slovenska zastúpené pomerne hojne. Slovanské sídliská sa zväčša koncentrovali na rovine, v blízkosti vodných tokov a zaplavovaných území. Existujú však aj výšinné hradiská.

 

 

Slovanské hradisko nad Kusínom

 

Jedno z nich je situované severne od obce Kusín, v polohe s príznačným názvom Hradek (lokalita dosahuje nadmorskú výšku 530 až 560 metrov), na rozvodí dvoch menších potokov – Kusínskeho a Suchého, ktoré hradisko obtekajú.

Presnú príčinu jeho vzniku dnes už nepoznáme, ale pravdepodobne slúžilo ako miesto, kde sa aspoň časť komunity mohla ukryť a účinne brániť pred nájazdmi nepriateľských vojsk.

Slovanské hradisko nad Kusínom má oválny pôdorys s rozmermi približne 350 x 450 metrov. Na severnej, najprístupnejšej a čiastočne i na severozápadnej strane je opevnené vysokým, mohutným valom, na ostatných úsekoch má opevnenie oveľa skromnejšie rozmery – pozostáva však z viacerých prstencov menších valov, umiestnených kaskádovito nad sebou.

V minulosti došlo na viacerých miestach k narušeniu opevnenia, na druhej strane nám to ale umožňuje odhaliť štruktúru valov.

Tie pozostávali z kameňa, kombinovaného s hlinou a s dnes už nezachovanými drevenými konštrukčnými prvkami. Jadro vypĺňal nasucho kladený lomový kameň, koruna hradieb mohla byť opatrená drevenou palisádou. Obranný systém ešte dopĺňala dodnes viditeľná priekopa.

Kusínske hradisko objavil v rámci svojej prieskumnej činnosti na východnom Slovensku v 50. rokoch minulého storočia Karol Andel. Takmer o dvadsať rokov neskôr zrealizoval na tejto lokalite zisťovací výskum archeológ Vojtech Budinský – Krička spolu s Jánom Macákom.


 

V niekoľkých pokusných výkopoch v areáli hradiska sa najmä v hornej, severnej časti, podarilo – okrem dominantného včasnostredovekého materiálu – objaviť aj niekoľko črepov z obdobia neskorej doby bronzovej. Prevažná časť získanej keramiky sa radí do obdobia 9. až 11. storočia. Sú to fragmenty bežného kuchynského riadu zhotovených už na hrnčiarskom kruhu.

Medzi získaným materiálom sa vynímal jediný železný predmet – postranné závesné kovanie vedierka trojuholníkového tvaru, ktoré predstavuje jeden z najvýchodnejšie situovaných nálezov svojho druhu v Karpatskej kotline.

Slovanské hradisko v Kusíne bolo zrejme jednoduchším typom výšinného hradiska a obyvatelia ho využívali najmä v časoch hroziaceho nebezpečenstva.

V porovnaní s hradiskom v Brekove však malo oveľa väčšiu rozlohu, čo môže, samozrejme, vyplývať z rôznych funkcií, ktoré tieto výšinné objekty v čase svojej existencie plnili.

Kusínske hradisko malo útočiskový charakter, kým brekovské plnilo najmä strážnu funkciu pri významnej obchodnej a vojenskej ceste.

Ďalšie výšinné sídlisko, respektíve hradisko v katastri obce Koňuš malo rozlohu ešte väčšiu.

S určitosťou však môžeme povedať jedno – hradisko, vybudované vo Vihorlatských vrchoch, nad obcou Kusín, nesie stopy po výraznej aktivite našich slovanských predkov.

Podrobnejšie informácie o jeho charaktere či účele by nám mohol v budúcnosti priniesť systematický archeologický výskum.

 

Rastislav Hreha

 

Zdroj: MOLNÁR, Martin – STARJÁK, Matej (ed.). Historické príbehy od Schengenskej hranice. Michalovce : Priatelia Zemplína, 2011, s. 7.