Na mnohých miestach lávové prúdy vystupujú na povrch a vytvárajú skalné bralá. Najväčším a najkrajším lávovým útvarom je Sninský kameň (pozostáva z dvoch samostatných blokov, ktoré sú niekedy označované aj ako slovenská Stolová hora). Podobné bralá sa nachádzajú i v oblasti Rozčipernej skaly pod Nežabcom, v okolí Veže, Lysáka a Múra.

Prírodnou zvláštnosťou obnažených lávových prúdov je tiež existencia tzv. stromových jaskýň (tie vznikli postupným zvetraním kmeňov stromov, ktoré boli pri výbuchu sopky zaliate roztavenou vulkanickou horninou) – za najväčšiu sa pokladá tzv. Pokladnikova jaskyňa na Sninskom kameni (má dĺžku 10 metrov).

Historické záznamy hovoria i o tom, že v priestore medzi Morským okom a Remetskými Hámrami sa nachádzala priepasť s názvom Bezodná diera a veľký vodopád na potoku Okna (obidva prírodné útvary zanikli pravdepodobne v roku 1827, keď sa vyliali vody jazera).

Unikátom celej oblasti je však samotné jazero Morské oko – ide o najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku (po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách). Vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlatských vrchoch – vtedy došlo k mohutnému zosuvu východného svahu Motrogonu a Jedlinky, čím sa prehradila dolina potoka Okna.

Miroslav Buraľ