Morské oko predstavuje perlu najvýchodnejšieho slovenského vulkanického pohoria – Vihorlatských vrchov.
Sopečná činnosť tu začala približne pred 16 až 15 miliónmi rokov – v geologickom období spodného bádenu, najbúrlivejšie sa prejavila v rozmedzí od 12,5 do 9,5 milióna rokov – vo vrchnom sarmate až spodnom panóne. Charakteristickým znakom tohto procesu bol vznik a vývoj andezitových vulkánov (sopiek) a stratovulkánov (zmiešaných navrstvených sopiek).
Morské oko, rok 1885
V blízkosti Morského oka – nad obcou Remetské Hámre – sa stretávajú dva výrazné reťazce andezitových stratovulkánov. Východnú časť pohoria tvoria izolované stratovulkány Popriečny, Diel a Morské oko, v západnej časti ide o splývajúce stratovulkány Kyjov, Sokolský potok, Kamienka a Vihorlat.
Najväčší stratovulkán predstavuje Morské oko. Odvodňuje ho potok Okna a okolo – v podobe prstenca – sa tiahne hrebeň s vrcholmi Roh, Fedkov, Nežabec, Sninský kameň, Motrogon, Veľká Tŕstia a Lysák. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahujú vrchy Nežabec (1 023 metrov n. m.), Motrogon (1 018 metrov n. m.) a Sninský kameň (1 006 metrov n. m.).
Dominantnú horninu tvorí andezit, v okolí Morského oka sa vyskytuje i železná ruda (v minulosti ju tiež ťažili). Významným mineralogickým náleziskom je aj lokalita Kapka – zaznamenaných tu bolo viac ako 60 druhov minerálov.
Na mnohých miestach lávové prúdy vystupujú na povrch a vytvárajú skalné bralá. Najväčším a najkrajším lávovým útvarom je Sninský kameň (pozostáva z dvoch samostatných blokov, ktoré sú niekedy označované aj ako slovenská Stolová hora). Podobné bralá sa nachádzajú i v oblasti Rozčipernej skaly pod Nežabcom, v okolí Veže, Lysáka a Múra.
Prírodnou zvláštnosťou obnažených lávových prúdov je tiež existencia tzv. stromových jaskýň (tie vznikli postupným zvetraním kmeňov stromov, ktoré boli pri výbuchu sopky zaliate roztavenou vulkanickou horninou) – za najväčšiu sa pokladá tzv. Pokladnikova jaskyňa na Sninskom kameni (má dĺžku 10 metrov).
Historické záznamy hovoria i o tom, že v priestore medzi Morským okom a Remetskými Hámrami sa nachádzala priepasť s názvom Bezodná diera a veľký vodopád na potoku Okna (obidva prírodné útvary zanikli pravdepodobne v roku 1827, keď sa vyliali vody jazera).
Unikátom celej oblasti je však samotné jazero Morské oko – ide o najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku (po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách). Vzniklo v období doznievania sopečnej činnosti vo Vihorlatských vrchoch – vtedy došlo k mohutnému zosuvu východného svahu Motrogonu a Jedlinky, čím sa prehradila dolina potoka Okna.
Miroslav Buraľ
