Andrášiovský (Andrássy) kaštieľ v Parchovanoch

Nový parchoviansky kaštieľ bol vo svojej dobe považovaný za jeden z najkrajších romantizujúcich kaštieľov v celom Uhorsku.

Začiatok výstavby tohto honosného objektu (s využitím prvkov francúzskej, anglickej a benátskej gotiky) môžeme datovať iba približne. Určite vieme len to, že v roku 1860 bola postavená kaplnka, ktorá tvorila súčasť areálu kaštieľa.

V pozadí kaštiel v Parchovanoch

Samotný kaštieľ bol dokončený niekedy po roku 1855 – rozhodujúci impulz k výstavbe nového rodinného sídla dal zrejme sobáš Emanuela Andrášiho so šľachtičnou Gabrielou Pállfy.

Zuzana Karasová v časopise Historická revue z roku 1997 uviedla takýto opis parchovianskeho kaštieľa: „Základ kaštieľa tvorila budova tvaru písmena L. Na prízemí, v hlavnom krídle, sa nachádzala biliardová sála s mozaikovou dlažbou, potom rytierska sála, grófova pracovňa a fajčiareň, hosťovská izba, knihovňa, izba pre služobníctvo a kúpeľňa. Na poschodí boli salóny, spálne členov rodiny a jedáleň. V bočnom krídle, na prízemí, sa rozprestierala veľká kuchyňa, na poschodí zasa príručná knižnica, detské izby, učebňa a izby vychovávateľov. Miestnosti boli zariadené starožitným nábytkom, obrazmi starých maliarov a inými umeleckými predmetmi. Aj schodište, dvere, zámky a stropy predstavovali umelecké diela. Kaštieľ stál uprostred rozsiahleho parku. Na jeho južnú časť sa napájal skleník a do areálu patrila krásna kaplnka s cenným zariadením a oltárnym obrazom... Na priečelí kaplnky bol do mramoru vyrytý nápis: „Na pamiatku môjho otca."

Detailnejšiu podobu kaštieľa nachádzame na obrazoch významného rakúskeho maliara Thomasa Endera. Ten v rokoch 1861 – 1863 navštívil Slovensko, pričom vtedy namaľoval i niekoľko akvarelov, ktoré zachytávajú kaštieľ Emanuela Andrášiho (uvedené obrazy zrejme predstavujú aj najstaršie vyobrazenia kaštieľa z obdobia po jeho úplnom dokončení).

Krásu parchovianskeho kaštieľa tak mohla – vďaka umelcovi a jeho mecénom – od septembra 1863 do januára 1864 obdivovať i široká verejnosť na výstave Uhorskej umeleckej jednoty v Budapešti (dnes sú tieto akvarely súčasťou zbierok Knižnice Maďarskej akadémie vied – oddelenia rukopisov a starých tlačí). „Zviditeľnenie" kaštieľa malo za následok aj to, že v uvedenom období – v čase rozvoja fotografie v Uhorsku – sa táto honosná budova stala častým námetom fotografií, ktoré boli uverejňované v súdobých novinách a časopisoch.

V súvislosti s vyhorením kaštieľa, kaplnky i skleníka v roku 1901 (v tom čase celý areál patril Gejzovi Andrášimu) sa dodnes objavuje niekoľko „zaručených verzií".

Pavol Hriň

Martin Molnár