Obsah článku

 

Rok 2014 je rokom niekoľkých významných okrúhlych výročí, súvisiacich s históriou Michaloviec.

 

V uvedenom roku si pripomenieme 770. výročie nateraz najstaršej známej písomnej zmienky o Michalovciach. Listina z roku 1244 je totiž relevantnými odborníkmi uznaná za najstaršiu hodnovernú správu o našom meste. Prvá písomná zmienka však neznamená, že Michalovce vznikli v danom roku – v tom čase už mali za sebou dlhý vývoj. Čo bolo pred rokom 1244, to predstavuje samostatnú tému. V danej súvislosti sa ale vynára logická otázka: Je možné, že sa nájde ešte staršia prvá písomná zmienka? Odpoveď na ňu nie je vôbec jednoduchá. Úplne sa to vylúčiť nedá, no domnievame sa, že v dnešnej dobe je to málo pravdepodobné. Prekvapenie nám môžu pripraviť zrejme už len vatikánske archívy. Zaujímavý je pritom najmä časový úsek medzi postavením najstaršieho kostola v Michalovciach – rotundy (v súčasnosti prevláda názor, že ju vystavali v 11. storočí) a listinou z roku 1244 (13. storočie).

Veduta – najstaršie známe vyobrazenie Michaloviec, koniec 18. – začiatok 19. storočia 

Veduta – najstaršie známe vyobrazenie Michaloviec, koniec 18. – začiatok 19. storočia


 

V roku 2014 si okrúhle – 700. výročie prvej písomnej zmienky pripomenie aj michalovský rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie pri autobusovej stanici. V listine z roku 1314 je doložené, že farský kostol v Michalovciach bol zasvätený Panne Márii. Tento gotický chrám, samozrejme, vybudovali ešte pred týmto rokom. Dnešný vzhľad kostola je pritom výsledkom najmä barokovej prestavby (18. storočie) i neskorších úprav.

Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie začiatkom 20. storočia 

Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie začiatkom 20. storočia


 

Michalovce sa od stredoveku vyvíjali ako mestečko. Až reforma z roku 1871 im priznala štatút „malej", neskôr „veľkej obce". Po vzniku Československej republiky (rok 1918) sa Michalovčania usilovali o priznanie štatútu mesta. Ich snaha zaznamenala úspech až v období existencie vojnovej Slovenskej republiky – štatút mesta bol Michalovciam priznaný na zasadnutí slovenskej vlády dňa 14. júna 1944. V roku 2014 tak uplynie presne 70 rokov od času, keď sa Michalovce mohli opäť pýšiť štatútom mesta.

Predstavitelia samosprávy Michaloviec koncom 20. rokov 20. storočia 

Predstavitelia samosprávy Michaloviec koncom 20. rokov 20. storočia

 


 

Dňa 26. novembra 1944 Michalovce oslobodili, bez pouličných bojov, vojská postupujúceho 4. ukrajinského frontu Červenej armády. Na budúci rok si teda pripomenieme 70. výročie tejto udalosti. Spomínané obdobie nám dodnes – okrem iného – pripomína i pamätník na Bielej hore. V novembri 1944 tu totiž hlavne príslušníci Komanda ZbV 27 (samostatný pohotovostný oddiel nemeckých bezpečnostných zložiek), v rámci boja proti partizánom, zastrelili 12 partizánov zo skupiny Kriváň (išlo o slovenských vojakov, ktorí prešli k partizánom) a 13 civilistov. Neskôr, v roku 1945, sa na týchto miestach našli dva masové hroby, no do dnešných dní nie je jasné, či Biela hora vydala všetky svoje obete.

Pohreb zavraždených na Bielej Hore (časť Michaloviec) v roku 1945 

Pohreb zavraždených na Bielej Hore (časť Michaloviec) v roku 1945

 

Aj z dôvodu spomínaných výročí vznikol nedávno nový web – www.historiazemplina.eu, na tvorbe ktorého sa podieľa sedem ľudí (jeden profesionálny archeológ, traja profesionálni historici, jeden zberateľ a dvaja popularizátori histórie). Na uvedenej webovej stránke tak môžete nájsť zaujímavé, no predovšetkým hodnoverné informácie o histórii Michaloviec i celého Zemplína.

 

Martin Molnár