O rok neskôr (1418) mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský dal za verné služby vystaviť listinu, „polepšujúcu" jeho erb (ten v nasledujúcich storočiach preslávili i ďalší príslušníci rodu pánov z Michaloviec).

V tom istom roku, no o niekoľko mesiacov neskôr panovník oddanému priorovi Vrany, jeho synom a príbuzným potvrdil držbu majetkov v Užskej, Zemplínskej a Satmárskej stolici – medzi nimi aj mestečka Michalovce.

Albert sa následne zúčastnil vojny proti husitom, zapojil sa tiež do ďalších ťažení. Za zásluhy mu bolo udelené právo zastávať úrad dalmátsko-chorvátskeho bána (uvedené územia totiž v danej dobe patrili k Uhorsku). Navyše, v roku 1428 získal Albert od panovníka rozsiahle majetky na Dolnej zemi, v Nadlaku. Ku koncu svojho života (zomrel niekedy pred 3. februárom 1434) tak mal vo vlastníctve niekoľko desiatok dedín so stovkami poddaných.

Žiadny iný predstaviteľ rodu pánov z Michaloviec nedosiahol v stredoveku také významné postavenie ako prior a bán Albert. Slávu si získal hlavne na bojiskách, dobre zastával i zverené úrady – svedčí o tom priazeň panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorou ho zahŕňal po väčšinu života.

Dnes by sme mohli povedať, že v stredoveku zviditeľnil Michalovce tak, ako nikto iný...

Dr. Martin Molnár