Albert z Michaloviec (alebo aj Albert Užský či Albert Viniansky). V stredoveku jedna z najvýznamnejšia osobnosť Michaloviec ale aj celého Zemplína. Do histórie sa zapísal ako najvyšší predstaviteľ johanitského rádu v Uhorsku, dalmátsko-chorvátsky bán a protihusitský bojovník. Slávu získal najmä na bojovom poli a preto si oprávnene zaslúži pomenovanie michalovský či zemplínsky prvý rytier.

Žiaľ stáročia jeho slávu zaviali prachom ale v poslednom období sa objavujú rozličné snahy o pripomenutie si tejto významnej stredovekej osobnosti.

Šľachtic Albert z Michaloviec pochádzal z michalovskej vetvy rodu Kaplon.

Rodina šľachticov z Michaloviec vlastnila rozsiahle majetky v Zemplínskej i Užskej stolici. A bola tiež dosť vplyvná. Predstavitelia rodu zastávali rozličné významné funkcie najmä v Zemplínskej stolici.

Albert z Michaloviec sa narodil koncom 14. storočia – presný rok nepoznáme. Niečo o jeho veku nám môže napovedať listina z roku 1410, kde sa spomína ako mladý.

Ako mnoho iných šľachticov, aj Albert sa venoval predovšetkým vojenskej službe. Zúčastnil sa napríklad ťažení proti Bosniakom v rokoch 1405 – 1410. Bojoval tu tiež kráľov obľúbený rytier Stibor zo Stiboríc. A zrejme v tomto období vstúpil do Stiborových služieb aj Albert z Michaloviec.

Keď sa Stibor v roku 1410 stal opäť sedmohradským vojvodom, Albert bol medzi jeho familiármi. Vojvoda si šikovného Alberta obľúbil. Stibor ho dokonca menoval za svojho podžupana. Zároveň mu otvoril cestu na kráľovský dvor – Albert sa tu stal najskôr pážaťom, neskôr dvorským rytierom. A získaval ďalšie majetky v rozličných častiach Uhorského kráľovstva.

V rokoch 1411 – 1413 úspešne bojoval vo vojne proti Benátkam, kde dokonca velil Stiborovým oddielom.

Jeho rozhodnutie vstúpiť do služieb vojvodu sa ukázalo ako správne – provinčný šľachtic sa totiž postupne dostal do spoločnosti najvplyvnejších ľudí vtedajšieho feudálneho Uhorska...

Keď v roku 1414 Stibor zo Stiboríc zomrel, Albert vstúpil do služieb jeho synovca – jágerského biskupa Stibora.

Ďalšie veľké zmeny v jeho živote priniesla účasť na koncile, ktorý sa začal v roku 1414 v nemeckej Kostnici, blízko dnešných švajčiarskych hraníc. Do mesta sa dostal zrejme v sprievode svojho nového pána – jágerského biskupa. A opäť ho tu postretlo šťastie, lebo Žigmund Luxemburský mu v roku 1417 udelil hodnosť priora Vrany, čím sa stal najvyšším predstaviteľom johanitského rádu v Uhorsku. Zo strany panovníka išlo o prejav veľkej priazne a dôvery, pretože panovník nemal s odbojným rádom johanitov dobré skúsenosti...

Johaniti boli členmi pôvodne jeruzalemského cirkevného rytierskeho Rádu svätého Jána a ich predstaviteľom v Uhorsku bol prior, sídliaci na chorvátskom hrade Vrana (prior Aurane).

Vstupom do rádu sa Albert z Michaloviec musel zriecť určitých stránok svetského života – v tom čase bol už vdovcom, pričom mal niekoľko detí (Jána, Ladislava a Juraja).

O rok neskôr (1418) mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský dal za verné služby vystaviť listinu, „polepšujúcu" jeho erb (ten v nasledujúcich storočiach preslávili i ďalší príslušníci rodu pánov z Michaloviec).

V tom istom roku, no o niekoľko mesiacov neskôr panovník oddanému priorovi Vrany, jeho synom a príbuzným potvrdil držbu majetkov v Užskej, Zemplínskej a Satmárskej stolici – medzi nimi aj mestečka Michalovce.

Albert sa následne zúčastnil vojny proti husitom, zapojil sa tiež do ďalších ťažení. Za zásluhy mu bolo udelené právo zastávať úrad dalmátsko-chorvátskeho bána (uvedené územia totiž v danej dobe patrili k Uhorsku). Navyše, v roku 1428 získal Albert od panovníka rozsiahle majetky na Dolnej zemi, v Nadlaku. Ku koncu svojho života (zomrel niekedy pred 3. februárom 1434) tak mal vo vlastníctve niekoľko desiatok dedín so stovkami poddaných.

Žiadny iný predstaviteľ rodu pánov z Michaloviec nedosiahol v stredoveku také významné postavenie ako prior a bán Albert. Slávu si získal hlavne na bojiskách, dobre zastával i zverené úrady – svedčí o tom priazeň panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorou ho zahŕňal po väčšinu života.

Dnes by sme mohli povedať, že v stredoveku zviditeľnil Michalovce tak, ako nikto iný...

Dr. Martin Molnár