Hlavným dôvodom výstavby letiska pri Vinnom bola jeho strategická poloha (neďaleko letiska sa nachádzalo aj letisko slovenských vzdušných zbraní – Kamenica nad Cirochou so stíhačkami, ktoré mali nemecké lietadlá doprevádzať), blízkosť poľských hraníc a operačný dosah do juhovýchodného Poľska (terajšia Ľvovská oblasť – západná Ukrajina).
Vojenské poľné letisko Vinné bolo situované približne 8 kilometrov severovýchodne od Michaloviec, v časti Blatá – presnejšie juhovýchodne od Vinného, v priestore medzi dnešnými rekreačnými strediskami Hôrka a Medvedia hora. Väčšina letiska je v súčasnosti zaplavená vodami Zemplínskej šíravy. V období druhej svetovej vojny tu táto vodná nádrž nebola, no pri nízkej hladine je možné väčšiu časť pristávacej plochy celkom dobre vidieť, pretože bola mierne vyvýšená.
V lete 1939 po príchode ženistov a technikov začali upravovať a budovať pristávaciu plochu. Pred začatím výstavby táto plocha slúžila ako lúky a pasienky pre miestnych roľníkov. Na priestore pre budúce letisko bolo množstvo nerovností, kameňov či drobných porastov, preto pri prácach pomáhali aj občania blízkych obcí Vinné a Kaluža. Obyvatelia spomínaných obcí vykonávali najrôznejšie práce ako vyrovnávanie plochy, zavážanie jám hlinou, kamením a iným materiálom, rozkopávanie vyvýšenín a odvážanie prebytočného materiálu.
Letisko budovali v letných mesiacoch roku 1939 a keďže Luftwaffe ho plánovala využiť „len" na poľské ťaženie, prispôsobila tomu i jeho vybavenie – absentovala tu napríklad spevnená asfaltová či betónová pristávacia plocha, neboli postavené ani žiadne významnejšie objekty alebo iné stavby spojené s letiskom.
Veliteľstvo nemeckých leteckých jednotiek a sklady boli umiestnené pod vinicami pri Medvedej hore (v blízkosti dnešnej 4-prúdovej cesty). Celé letisko bolo strážené vojenskými jednotkami pre prípad špionáže či inej diverzno – záškodníckej činnosti.
Václav Ihnát
Zdroj: Molnár. Martin (ed.). Historické príbehy od schengenskej hranice II. Príbehy zo Zemplína. Michalovce : Mgr. Eva Bučková, 2012, s. 155-162.
