V čase existencie prvej Československej republiky novinári vo svojich článkoch označovali Sobranské kúpele za „Slovenské Karlove Vary"...

Táto lokalita je situovaná severovýchodne od Sobraniec, vo vzdialenosti 2,5 km od mesta – leží teda neďaleko súčasnej slovensko-ukrajinskej hranice, ktorá zároveň tvorí časť vonkajšej, „schengenskej" hraničnej línie Európskej únie.

V areáli kúpeľov vyvierajú slané sírne jódové vody – pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka i kuchynskej soli a menšie množstvo oxidu uhličitého majú širokú možnosť využitia, a to na pitnú aj kúpeľnú liečbu.

Dnes sú však kúpele mimo prevádzky...

Svoje „zlaté obdobie" zažili za čias rakúsko-uhorskej monarchie. Ich príbeh sa ale začal písať dávnejšie, v hlbokom stredoveku.

Poďme preto pekne po poriadku...

Prvýkrát sa o minerálnych prameňoch („slaných prameňoch") pri Sobranciach, v súčasnom chotári obce Horňa, zmieňuje latinsky písaná listina z roku 1336, teda z obdobia vlády kráľa Karola Róberta z Anjou. Už vtedy boli veľmi vzácne a tunajšie obyvateľstvo ich na liečbu svojich neduhov využívalo pravdepodobne oddávna.

Od stredoveku až do roku 1919 tieto liečivé pramene patrili do majetku šľachtického rodu pánov z Michaloviec (de Nagymihály, Nagymihalyi), respektíve ich dedičov – Stáraiovcov (Sztáray).

V období 15. až 17. storočia však akoby upadli do zabudnutia...

Na „scéne dejín" sa ale v 18. storočí objavil Imrich Stárai – vzdelaný, učený muž, ktorý si zrejme veľmi dobre uvedomoval liečivú silu minerálnych prameňov a možný hospodársky prospech z ich využívania. Uvedený barón, neskôr gróf sa tak zaslúžil o ich rozvoj.

Alena Mišíková