Na úvod...
Historickú spisbu možno veľmi jednoducho rozdeliť do troch základných skupín. Do prvej patria odborné práce písané akademickými historikmi, diela určené najmä odborníkom. Opačný pól predstavujú umelecké spracovania rôznych tém z minulosti, ktoré vytvorili spisovatelia často za pomoci svojej fantázie. Na pomedzí týchto dvoch skupín leží tretia – populárno–náučná. Je síce založená na overených historických faktoch, ale určená je širokej čitateľskej verejnosti, pretože je písaná zrozumiteľným a príťažlivým štýlom. Jej autori si z histórie vyberajú zaujímavé, hoci aj menej podstatné udalosti, pri spracovaní ktorých sa snažia poskytnúť čo najviac informácii aj o danej dobe.
Po publikáciách Michalovce – návraty v čase a Historické príbehy od schengenskej hranice vznikla už tretia kniha historických príbehov zo Zemplína.
Držíte v rukách druhý diel publikácie Historické príbehy od schengenskej hranice s podtitulom Príbehy zo Zemplína. Už o malú chvíľu sa začítate do textov, ktoré vychádzajú z reálnych udalostí a odohrali sa na území dnešného Zemplína, no ešte nikdy neboli publikované v takejto podobe.
Tak ako matka nosí dieťa pod srdcom desať mesiacov, aj táto kniha sa rodila približne rovnaký čas. Jedným z otcov myšlienky napísať a zhrnúť príbehy zo Zemplína do spomínaných publikácií je historik Zemplínskeho múzea a popularizátor regionálnej histórie Dr. Martin Molnár. Práve on oslovil a získal do autorského kolektívu druhého dielu trinásť autorov, z ktorých väčšina pracuje v Slovenskej akadémii vied, v archívoch alebo v slovenských múzeách. Mnohí z týchto autorov sa na Zemplíne narodili a svoj vzťah k rodnému regiónu dokazujú svojou každodennou prácou.
Autori druhého pokračovania Historických príbehov od schengenskej hranice vám ponúkajú tridsať zaujímavých zemplínskych autentických historických textov.
Veľmi pútavá je napríklad poviedka Gróf a konkubína – plná lásky, vášne, klamstva, podvodov a omylov. Je to príbeh grófa Františka Čákiho a dcéry debnára Alžbety Árvayovej, ktorá svojou krásou poblúznila myseľ starnúceho šľachtica. Možno poznáte príbeh čachtickej bielej panej („krvavej grófky") Alžbety Bátoriovej, ale viete aj to, že svoje manželské áno povedal svojmu snúbencovi Františkovi Nádašdymu v zemplínskom mestečku Vranov v roku 1575? Viete, kto a prečo dal v Snine zhotoviť sochu Herkula? V minulosti zohrávala v Michalovciach významnú úlohu židovská komunita a do histórie sa zapísala vďaka prelomovému stretnutiu ortodoxných rabínov, ktoré sa stalo známym ako michalovská synoda. Tajuplná, nepoznaná, často opradená dohadmi a legendami je história michalovských Židov. Ako to v skutočnosti bolo, čo po židovskej kultúre v meste zostalo? Odpovede nielen na tieto otázky, ale aj na mnohé iné nájdete v nasledujúcich príbehoch.
Úprimné poďakovanie touto cestou vyslovujem všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľali na príprave a realizácii tejto knihy. Veľká vďaka patrí partnerom, bez pomoci ktorých by bolo toto dielo hneď na začiatku odsúdené na zánik. Ďakujem Košickému samosprávnemu kraju, najmä jeho predsedovi JUDr. Zdenkovi Trebuľovi za finančnú podporu tohto projektu.
Na záver nezabúdam ani na mediálnych partnerov, vďaka ktorým môžeme šíriť informácie a pozitívne PR o publikácii smerom k verejnosti.
Verím, že sa vám bude táto kniha dobre a ľahko čítať, že pri nej strávite pár príjemných chvíľ. Dúfam, že sa vďaka nej dozviete niečo nové o našom regióne, o ľuďoch, ktorí tu kedysi žili, a po ktorých tu ostali umelecké diela, monumenty, ale aj tieto zaujímavé príbehy.
Eva Bučková
