Prvá svetová vojna

Dňa 28. júna 1914 zavraždili v Sarajeve následníka rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského trónu Františka Ferdinanda d´Este s manželkou (spomenúť možno i to, že na Zemplín zavítal v roku 1911). Mesiac po atentáte cisár František Jozef I. vyhlásil Srbsku vojnu. Tým sa začala prvá svetová vojna (pôvodne známa ako Veľká vojna), v ktorej proti sebe stáli na jednej strane centrálne mocnosti na čele s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom a na strane druhej krajiny Dohody (Francúzsko, Veľká Británia, Rusko, od roku 1917 aj Spojené štáty americké).

Územia dnešného Slovenska sa vojnové udalosti priamo dotkli iba na pomerne krátky čas – dňa 23. novembra 1914 ruská armáda po ofenzíve v Haliči obsadila zemplínske mesto Humenné, neskôr väčšinu severovýchodného Slovenska. Ruské vojská potom ustúpili späť v máji 1915.

K Michalovciam sa front najviac priblížil v zime 1914. V novembri uvedeného roka sa totiž neďaleké Strážske ocitlo na niekoľko dní v pásme bojov medzi ruskou a rakúsko-uhorskou c. k. armádou. Počas frontových operácií bolo v priestore medzi Strážskym a susediacimi Krivošťanmi (dnes miestna časť Strážskeho) zriadené aj poľné vojenské letisko rakúsko-uhorskej armády. Boje, samozrejme, nezostali bez následkov – padlých z oboch znepriatelených strán pochovávali jednak v Strážskom, konkrétne vo vymedzenej časti starého cintorína (celkovo išlo o 40 vojakov a jedného civilného kočiša), jednak v okolí.

Michalovce vzhľadom na svoju polohu – na trase dôležitej železničnej trate a kvôli geografickej blízkosti k frontu – predstavovali od jesene 1914 strategicky podstatný bod. Cez mesto tak neustále prechádzali rôzne rakúsko-uhorské jednotky a v tunajšej okresnej nemocnici sa sústreďovalo stále viac ranených z bojov v Karpatoch (nemocnica potom slúžila na ošetrovanie vojakov až do konca vojny).

Tých, ktorí podľahli strelným zraneniam, prípadne rozličným chorobám, pochovávali v rokoch 1914 až 1918, respektíve 1919 vo vyčlenenej samostatnej časti michalovského mestského (v danom čase obecného) cintorína. Do spoločných aj jednotlivých hrobov tak postupne uložili telesné pozostatky 264 vojakov slovenskej, českej, talianskej, maďarskej, poľskej, rakúskej, rumunskej, ruskej a „juhoslovanskej" i 85 vojakov neznámej národnosti. Traja vojaci – židia, ktorí zomreli v michalovskej nemocnici, boli pochovaní na tunajšom židovskom cintoríne (medzi nimi sa nachádzal aj Michalovčan – vojak Jozef Izák Hauptman, ktorý zomrel v roku 1918).

Titulný list zoznamu pochovaných vojakov na michalovských cintorínoch