V areáli Zemplínskeho múzea, niekoľko desiatok metrov od vchodu do rímskokatolíckeho farského kostola, vystupujú z trávnika nenápadné zvyšky starobylého kostolíka. Nenápadné, no významné – vyznačujú totiž kruhový pôdorys nateraz najvýchodnejšie situovanej rotundy na Slovensku.

Rotundy boli okrúhle sakrálne objekty s pripojenými apsidami (polkruhovými výklenkami na umiestnenie oltára) – jednou (ako v našom prípade), alebo viacerými. Stavitelia pritom vychádzali z antických, respektíve (a platí to aj pre michalovskú rotundu) z byzantských tradícií.

Najstaršie z tých nemnohých rotúnd, zachovaných na Slovensku, sú podľa súčasnej historiografie datované do obdobia Veľkej Moravy, teda do 9. storočia. Niektoré sa radia aj do nasledujúcich dvoch storočí.

Časové začlenenie spomínaných stavieb ale komplikuje skutočnosť, že doba ich vzniku nie je doložená písomnými prameňmi. Najdôležitejšiu úlohu pri ich datovaní tak na seba preberá archeologický výskum – pravda, opierajúc sa o kritickú interpretáciu známych historických skutočností. Preto je pochopiteľné, že s pribúdaním poznatkov sa aj niektoré zo známych architektúr, považované za mladšie, „budú musieť predatovať a zaradiť do veľkomoravského obdobia"

Aj michalovská rotunda patrí k stavbám, na datovanie ktorých sa názory historikov doteraz rôznia.

Objaviteľ tejto významnej sakrálnej pamiatky a zároveň vedúci archeologického výskumu – dlhoročný riaditeľ Zemplínskeho múzea, archeológ a kunsthistorik – Dr. Jaroslav Vizdal jej vznik jednoznačne kladie do obdobia Svätoplukovej ríše, teda do 9. storočia. Uvedené datovanie podporil aj fundovaný vedec Dr. Peter Ratkoš, priklonili sa k nemu i mnohí ďalší odborníci – napríklad J. Adam, M. Bohucký, J. Beňko, B. Polla či M. Vizdal, ako aj cirkevní historici – kardinál J. Ch. Korec, J. Mana, Š. Horkaj alebo A. Semeš.

O mladšom období výstavby tejto rotundy (11. – 12. storočie) uvažovali archeológovia Michal Slivka a Adrián Vallášek (M. Slivka – A. Vallášek 1982, 1991, M. Slivka, 1986), vychádzajúc z predpokladu, že kamenné kostolíky boli v 9. storočí (najpravdepodobnejšie) súčasťou veľmožských dvorcov, kým v Michalovciach sa na stopy po takomto sídelnom útvare zatiaľ nenarazilo.

Mgr. Mikuláš Jáger

Zdroj: SEKELA, Vladimír (ed.). Michalovce – návraty v čase. Michalovce : Mestský úrad, 2010, s. 7.