Šľachtický park rodu Sztáray
Významný stoličný hodnostár gróf Michal Sztáray (1747 – 1798) pokračoval v prebudovávaní a zveľaďovaní svojho michalovského kaštieľa (dnes sídlo Zemplínskeho múzea v Michalovciach). Ku kaštieľu pribudli rozsiahle záhrady, parky a letné sídla. Vpravo od centrálneho kaštieľa bol postavený výstavný módny park (dnešná „Kerta“) a vľavo vysadený ovocný sad. Priestor pred areálom kaštieľa bol riešený ako rozľahlý dvor.
V roku 1863 sa zosobášil Anton Sztáray s Františkou Batthyány. O štyri roky neskôr pozvali do svojho michalovského kaštieľa známeho odborníka botanika a záhradníka Jána Garniera (1830 Francúzsko – 1873 Michalovce). Ján Garnier nebol vo svojom odbore žiadnym začiatočníkom. Po štúdiách vo Francúzsku od roku 1856 študoval na svojej okružnej ceste po Európe pestovanie okrasných rastlín. Ako záhradník pôsobil u mnohých významných šľachtických uhorských rodín (napríklad Széchényi, Andrássy). V Michalovciach okrem významnej zmeny parkovej úpravy v okolí kaštieľa založil aj ovocnú škôlku. Svojou prácou patril medzi zakladateľov moderného uhorského ovocinárstva. Šľachtil a rozmnožoval nové ovocné odrody.
Pôvodne šľachtický park rodiny Sztáray bol znárodenený v roku 1945.
Dr. Martin Molnár
historik
Novodobá história a súčasnosť parku
Park v povojnovom období sa zanedbával a postupne strácal pamiatkové hodnoty. Išlo najmä o nedostatočnú údržbu – odstráňovnie náletových a vitálnejších drevín, ktoré sa miestami neúmerne rozšírili na úkor dlhovekých kostrových drevín.
Park neúmerne zarástol, pričom kompozícia stratila pôvodnú hmotovú vyváženosť medzi porastovými skupinami a voľnými lúčnymi partiami. Náletové dreviny časom narástli do stromovitých väčších rozmerov, pričom tvoria v prevažnej miere súčasnú kostru parku. Ide najmä o naše domáce strednoveké a krátkoveké dreviny v druhovom zložení: javor mliečny (Acer platanoides), javor poľný (Acer campestre), javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), čerešňa vtáčia (Prunus avium), mahalebka (Prunus mahaleb), hrab obyčajný (Carpinus betulus), topoľ čierny (Populus nigra), topoľ biely (Populus alba). Aj keď ide väčšinou o náletové dreviny nevysadené zámerne človekom, je možné s nimi rátať po prebierkových výruboch v cieľovej kompozícii. V parku sa však rozšírili aj dreviny introdukované a invázne ktoré je potrené z porastov odstraňovať. Ide o tieto druhy: javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima) a sortimentom nevhodné tuje západné (Thuja occidentalis), tuje východné (Thuja orientalis) a cyprušteky (Chamaecyparis sp.). Druhovo sa do parku nehodia ani: smrek obyčajný (Picea abies) (nevhodný vegetačný stupeň), orech kráľovský (Juglans regia), višňa (Prunus cerasus) a ostatné ovocné dreviny. V parku sa nachádzajú v malom množstve aj pôvodne vysadené dreviny domáceho a cudzokrajného pôvodu. Ide o najmä o tieto druhy: dub letný (Quercus robur), dub červený (Quercus rubra), dub močiarny (Quercus palustris), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphylla, ľaliovník tulipánokvetý (Liriodendron tulipifera), nahovetvec dvojdomý (Gymnocladus dioicus), sofora japonská (Sophora japonica), orechovec jaseňolistý (Pterocarya fraxinifolia), pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) a platan javorolistý (Platanus x acerifolia). Najstaršie jedince dosahujú vek asi 150 rokov, väčšia časť je z neskorších dosadieb 100 – 70 ročné jedince. Niektoré sú ešte vitálne, väčšie množstvo je v zhoršenom a zlom zdravotno-biologickom stave. Parkový porast sa nachádza v blízkosti vodného toku, preto korene stromov sú podmáčané a pomerne plytko založené (rastú len po hladinu spodnej vody). Stromy v takýchto zhoršených podmienkach sa nedožívajú takého vysokého veku ako v podmienkach optimálnych. Trpia viac hubovými ochoreniami koreňov a nadzemných častí, častejšie sú tu vývraty a polomy. V posledných rokoch boli zaznamenané v parku kalamity pričom došlo aj k vývratu a polámaniu viacerých stromov. Čiastočne za to môže aj otvorenie parku v južnej a západnej časti, čím sa porastu dostáva vietor vo väčšom rozsahu.
Z uvedených dôvodov sa rozhodol vlastník - mesto Michalovce park revitalizovať a prinavrátiť mu jeho historické a pamiatkové hodnoty. Ide najmä o založenie porastového venca v južnej a západnej časti, dosadbu hodnotných kostrových drevín, výsadbu habituálne a farebne zaujímavých cudzokrajných drevín, ktoré sa v prírodno-krajinárskych úpravách hojne využívali. Doplniť by sa mal parkový podrast o kvitnúce krovité dreviny. V parku je nutné odborne ošetriť aj väčšie množstvo drevín po kalamitách, čím sa predĺži ich životnosť. V parku je plánované opraviť a zrenovovať jestvujúce chodníky, altánok, lavičky, odpadkové koše a svietidlá.
Napriek tomu že park je v narušenom stave, je možná jeho regenerácia, keďže stromy odumierajú a sú nahraditeľné novými jedincami v súlade s pôvodnou koncepciou založenia parku. Iná situácie je keď sa plocha parku zastavia a rozparceluje, tam už obnova nie je možná. V prípade Michalovského parku ide o jeho južnú časť, ktorý sa od parku odčlenil. Pôvodne tam bola jazdecká lúka, neskôr ovocný sad.
I. vojenské mapovanie z 70. - 80. rokov 18. storočia
Mapa zobrazuje kaštieľ ako blokovú stavbu na obdĺžnikovom pôdoryse, ktorá tu stála už v stredoveku. Severovýchodne od kaštieľa sa nachádzal pravdepodobne drevný most. Okolie kaštieľa je zatiaľ bez parkovej úpravy. Prvé vojenské mapovanie zvykne schematicky zobrazovať aj vegetačné prvky (stromy), na mape však nie sú zobrazené.
Na mape sa vegetačné prvky - stromy nenachádzajú vo väzbe na kaštieľ.
II. vojenské mapovanie z roku 1826
Mapa zobrazuje už založenú sadovnícku úpravu pri kaštieli - prírodno-krajinársky park tzv. „Anglického“ typu. Založenie parku pravdepodobne súvisí s výraznou prestavbou kaštieľa. Jeho podoba sa s menšími úpravami zachovala až do dnes. Kompozičným princípom Anglických parkov bola dotvorená a idealizovaná krajina s porastovými skupinami stromov, ktoré vo vyváženom pomere striedali voľné lúčne partie. Miestami boli porasty zámerne prerušené, čo umožňovalo priehľady a pohľady na dominanty parku alebo do voľnej krajiny, čím sa park opticky otváral.
II. vojenské mapovanie z roku 1826
Park bol založený v prirodzenom meandri rieky Laborec. Po obvode parku sa nachádzal porastový veniec, ktorý park opticky uzatváral vytváral intimitu. Stromové porasty sú rozmiestnené v skupinách ktoré striedajú voľné trávnaté plochy. Po vnútornom obvode parku bol situovaný hlavný okružný oblúkovito vedený chodník, ktorý bol na niektorých miestach priečne prepojený.
V predpolí kaštieľa sa nachádzal centrálne umiestnený okružný chodník elipsovitého tvaru. Vo vnútornej časti elipsy mohli byť založené ornamentálne kvetinové záhony, čo však mapa nezobrazuje. Chodník slúžil ako prístupová komunikácia do kaštieľa, pravdepodobne aj pre koče. Podobne riešené partery s okružnými chodníkmi boli aj pri iných kaštieľoch na Slovensku, čo malo aj prakticky význam pri otáčaní kočov ťahaných koňmi. Západne od (západného krídla) kaštieľa sa nachádza akoby samostatná parková úprava s hlavným okružným chodníkom po obvode. Chodník vymedzoval centrálnu časť ktorá bola štvorcového pôdorysu. Rovnako ako na parteri kaštieľa sa tu mohli pestovať kvetiny na ornamentálnych záhonoch. Pôvodný most severovýchodne od kaštieľa sa zrušil, čo umožnilo odkloniť severojužnú komunikáciu pri kaštieli mimo areálu parku. Nový most bol postavený severozápadne od kaštieľa.
II. vojenské mapovanie z roku 1826
Park obklopovali z juhovýchodu a juhozápadu úžitkové záhrady s ovocnými stromami. Južne od kaštieľa sa nachádzalo nezastavané námestie s kostolom a drobnými solitérnymi stavbami. Severne od kaštieľa za riekou Laborec sa nachádzala radová zástavba obytných domov. Vo východnej časti pri Laborci je vidieť prerušenie porastového venca, čo park opticky ováralo do okolitej krajiny.
Katastrálne mapovanie zo 60. rokov 19. storočia
Mapa detailnejšie zobrazuje parkovú kompozíciu, ktorá sa okrem menších úprav oproti roku 1826 principiálne nezmenila. Obvodový promenádny chodník sa priečne poprepájal na viacerých miestach, čo rozčlenilo plochu na menšie sektory a rozšírilo prechádzkové okruhy. V južnej časti je vidieť hustejší porastový pás, ktorý vymedzoval južný cíp parku pravdepodobne na jazdeckú lúku so skupinami stromov. V strede parku je zobrazená kruhová plocha, ktorá je pravdepodobne totožná s plochou bývalého altánku. Pred kaštieľom je detailnejšie vidieť okružný chodník s centrálnym ornamentálnym záhonom. Západne od kaštieľa sa plocha viac chodníkovo rozčlenila na menšie sektory, pričom si však zachovala centrálne umiestnený kruhový záhon s okružným chodníkom. Južne od kaštieľa je situovaný kostol. Námestie je bez výsadieb stromov a zelene.
Súčasná satelitná snímky parku
I. vojenské mapovanie z 70. - 80. rokov 18. storočia
II. vojenské mapovanie z roku 1826
Katastrálne mapovanie z roku 1868-1869
Historická ortofotomapa Slovenska z roku 1950
Ortofotomapa z roku 1950
Park sa v povojnovom období rozlohou nezmenil. Na obrázku je vidieť viac zahustené porasty v dôsledku zanedbanej údržby, čím sa narušil vyvážený hmotový pomer medzi porastovými skupinami a voľnými lúčnymi partiami.
Akvarel zo 60. rokov 19. storočia
zobrazuje predpolie kaštieľa s centrálnym okružným chodníkom. Z vnútornej strany lemuje záhon po obvode výsadba okrasných krov (zvykli sa pestovať ruže a buxusy). V strede kruhu sa nachádza ihličnan, pravdepodobne smrek. Výsadby stromov a rozvoľňovanie pravidelných parterov súviselo s módou anglického a neskôr secesného štýlu. V pozadí je vidieť topole čierne stĺpovité (Populus nigra ´Italica´), ktorý sa v tomto období s obľubou používal, najmä na lemovanie vodných tokov a ciest v stromoradiach.
Po stranách kaštieľa sa nachádzajú dva listnáče, pravdepodobne lipy, ktoré vhodne rámujú čelný pohľad na kaštieľ. Lipy malolisté a lipy veľkolisté sa väčšinou tradične využívali ako solitéry po stranách kaštieľov na ich rámovanie a zvýraznenie.
Kresba kaštieľa približne z roku 1870
Detailnejší pohľad na parter na ktorom je zobrazený centrálny kruhový záhon s kvetinovou výzdobou a po stranách barokizujúcim ornamentom. Na lemovanie záhonov a ozdobné ornamenty sa často využíval krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens). Detailnejšie je zachytený habitus stromov, pravdepodobne líp a smreku obyčajného. Na balkónovej terase kaštieľa je vidieť popínavú zeleň. Tento vegetačný prvok sa často využíval, pričom sa nechával niekedy kaštieľ v dolnej časti zarásť popínavými drevinami. Najčastejšie sa používal brečtan vždyzelený (Hedera helix) a jeho veľkolistý kultivar (Hedera helix ´Kolchica´) a pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata ´Veitchii´), ktorý bol tiež samopnúci.
Kresba kaštieľa z prvej tretiny 19. storočia
Južný pohľad na kaštieľ s nízkym oplotením a murovanou vstupnou bránou. Stromová a krovitá zeleň je nepravidelne rozmiestnená vo voľnej kompozícii.
Akvarel z druhej polovice 19. storočia
zobrazuje západný pohľad na západné krídlo kaštieľa. V centrálnej časti je situovaný kruhový chodník, ktorý vymedzuje vnútornú zelenú plochu. Po stranách kaštieľa satie vyššia stromová zeleň v zastúpení listnáčov. V pozadí je vidieť topole čierne ´Italica´.
Kolorovaná fotografia z neskoršieho obdobia (po roku 1906)
Detailnejšie zobrazuje predpolie kaštieľa s centrálnym kruhovým záhonom. Po jeho obvode sú bodovo vysadené pravdepodobne buxusy strihané do kónického tvaru a po stranách buxusové ornamenty. Na terase je zobrazená popínavka, na ľavo smrek obyčajný a na pravo časť lipy.
Akvarel zo 60. rokov 19. storočia
Fotografia zobrazujúca zadný pohľad na kaštieľ od rieky Laborec s pobrežným porastom (po roku 1906)
Súčasný stav parku
Navrhovaný plán obnovy parku juhovýchodne od kaštieľa
Navrhovaný plán obnovy parku západne od kaštieľa
Ing. Vladimír Sobota
Odborný pracovník Krajského pamiatkového úradu Košice
