ISBN: 978-80-970812-1-8

Publikácia vyšla v roku 2012.

Pre Mestské kultúrne stredisko vydalo občianske združenie Priatelia Zemplína za finančnej podpory mesta Michalovce.

Autor:

dr. Martin Molnár

Recenzent:

Mgr. Alena Mišíková, PhD.

Redakčná rada:

Mgr. Maroš Demko; PhDr. Milada Tomková (predseda); Ing. Vladimír Sekela; Mgr. Matej Starják; PhDr. Mgr. Gabriel Viszlay; Viliam Zahorčák

Jazyková úprava:

PhDr. Peter Karpinský, PhD.

Grafická úprava:

Ing. Jozef Šulc

Tlač:

Rokus, s. r. o.

Obsah:

Úvod

Daňový súpis z roku 1715

Predurbársky súpis z roku 1772

Urbársky súpis mestečka Michalovce z roku 1774

Regnikolárny súpis z roku 1828

Sčítanie ľudu z roku 1869

Súpisy voličov z rokov 1875 a 1878

Adresár Košice, Prešov, Michalovce z roku 1934

Navštívte Michalovce, metropolu Zemplína z roku 1938

Živnostenský adresár Šariš, Zemplín, Spiš z roku 1943

Úvod

Historik sa pri štúdiu historického listinného materiálu pravidelne stretáva aj s historickými priezviskami.

K Michalovciam podobne ako k iným mestám a mestečkám existujú rozličné súpisy či sčítania obyvateľstva, z ktorých sa dozvedáme priezviská tunajších obyvateľov.

Musíme však upozorniť, že Michalovce sa vyvíjali nezávisle od ďalších dedín, ktoré sa postupne stali ich súčasťou. V roku 1925 k Michalovciam pričlenili dovtedy samostatnú obec Stráňany a až po roku 1945 k mestu pričlenili ďalšie obce Vŕbovec, Močarany a Topoľany. Priezviská obyvateľov Vŕbovca, Močarian a Topolian preto uvádzame len v jedinom prípade, v súvislosti s daňovým súpisom z roku 1715. Táto skutočnosť súvisí s časovým ohraničením publikácie a to rokmi 1711 – 1944.

Toto obdobie nie je vybraté náhodne, pretože práve po skončení protihabsburských povstaní v roku 1711 boli položené základy národnostného a náboženského zloženia Michaloviec, ktoré v podstate pretrvali až do pohnutých udalostí súvisiacich s deportáciou židovského obyvateľstva (tá sa začala v marci 1942). Po oslobodení Michaloviec koncom roka 1944 sa do mesta prisťahovalo veľké množstvo obyvateľov z okolitých obcí, čo opäť zmenilo celkový sociografický charakter mesta.

Prvé informácie o menách v Michalovciach máme doložené už z roku 1449. Z tohto obdobia poznáme zemepanský súpis 160 michalovských domácností a mená a prímená (prímená boli predchodcami priezvísk) ich hláv.

V roku 1715 bol v Uhorsku (Slovensko bolo až do roku 1918 súčasťou Uhorska) vykonaný prvý celokrajinský súpis daňových poplatníkov (šľachta však v tej dobe dane neplatila), v ktorom boli uvedené mená a priezviská hláv jednotlivých domácností.

Cenný je aj súpis poddanského obyvateľstva hospodáriaceho na urbárskej pôde, ktorý bol vyhotovený počas urbárskej regulácie v 70. rokov 18. storočia.

Prvé všeobecné sčítanie obyvateľstva sa uskutočnilo za vlády Jozefa II. v rokoch 1785 – 1787, v rámci neho boli zisťované osobné údaje mužskej časti obyvateľstva (meno, vek, rodinný stav, postavenie, zamestnanie) a prvýkrát v ňom bola spísaná aj šľachta.

Ďalšie sčítanie obyvateľstva v Uhorsku sa vykonalo v rokoch 1804 – 1805 a súpis daňou povinného obyvateľstva v roku 1828.

Za prvé moderné sčítanie obyvateľstva je považované uhorské sčítanie z roku 1869, ktoré bolo zrealizované podľa žúp. Ďalšie sčítania nasledovali v ďalších rokoch.

V dôsledku prebiehajúcej diskusie, ako správne písať historické mená a priezviská, rozhodli sme sa historické priezviská uvádzať v pôvodnej podobe, v akej boli zapísané v dobovom materiály. Oproti tomu pri menách (tzv. krstných menách) sme použili ich zaužívaný slovenský tvar. Chceme zároveň zdôrazniť, že jedno priezvisko mohlo byť zapísane vo viacerých podobách a my sme túto skutočnosť v našej práci rešpektovali.