(Paalik) – maliar, operný spevák

(2. 2. 1845 Michalovce – 27. 7. 1908 Budapešť).

Kresliť sa učil v Budapešti u A. Landaua. Od roku 1867 študoval na výtvarnej aladémii vo Viedni, od roku 1873 v Mníchove, kde bol žiakom K. Pilotyho a W. Dietza. Maľoval lovecké a jazdecké výjavy, portréty i náboženské obrazy. V roku 1877 maľoval v Gödöllő portrét Kráľovského jazdca, jazdecké portréty I. Károlyiho a grófa E. Batthyányiho. Namáhavá práca mu poškodila zrak, preto sa musel na nejaký čas zrieknuť maľovania. Odišiel do Nemecka a po štúdiu spevu sa stal operným spevákom. Pôsobil v rozličným nemeckých mestách. V roku 1887 sa presťahoval do Taty, kde bol v službách grófa M. Esterháziho ako riaditeľ divadla a zároveň herec, venoval sa aj maľovaniu. Napokon sa presťahoval do Budapešti. V roku 1873 získal cenu na svetovej výstave vo Viedni. Za svoju tvorbu ocenení mnohými ďalšími cenami a medailami. Dokonca bol menovaný za Rytiera Radu Františka Jozefa.